Telekomunikačné siete a technológie

Sieť kanálov, uzlov a terminálov, ktoré sú spolu zabezpečené a umožňujú komunikáciu medzi užívateľmi sieti. Najznámejšie telekomunikačné siete sú telefónna, internetová alebo dátová, rozhlasové a televízne vysielacie siete, počítačové siete, rádiové, modulačné a iné siete.

telekomunikacne siete

Telefónna sieť

Používa sa pre telefónne hovory medzi dvoma alebo viacerými užívateľmi. Môžeme rozdeliť na verejnú, mobilnú a súkromnú telefónu sieť. Verejná telefónna sieť lepšie povedané pevná sieť, zabezpečuje telefóne služby pre širokú verejnosť. Mobilná telefónna sieť slúži na pripojenie konečných užívateľov cez mobily, vyžívajúca rádiovke vlny. Ako poslednú musíme spomenúť súkromnú telefónu sieť, hlavne využívajú veľké spoločnosti, firmy, alebo štátnej službe armáda a polícia. Pri telefónnych sieťach sa budujú digitálne miestne ústredne DMÚ a digitálne medzinárodne ústredne DMnÚ.  Zabezpečujú nepretržitú prevádzku a stabilizujú prípadne poruchy a výpadky v telefónnej sieti.

Internetová, dátová sieť

Internet je celosvetový systém prepojenia počítačových sieti vo svete. Skladá sa s veľa vládnych, súkromných, akademických a vojenských sieti. Zabezpečuje prenos informácií po celom svete na webových stránkach, webových aplikáciách prenosom dát, dokumentov, obrázkov a videí.  Rýchlosť internetu závisí od prenajatej služby určených poskytovateľov.

5G sieť

V dnešnej dobe je populárna 5G sieť. Mobilný operátori na Slovensku prechádzajú z 4G siete na 5G sieť.  Aké sú výhody 5G siete? 5G sieť zabezpečuje väčšiu rýchlosť a zníženú dobu odozvy oproti 4G siete. Užívatelia môžu používať smartfóny na kvalitnej úrovni. Základom je rýchlejšie pripojenie a surfovanie, rýchle sťahovanie dát.

Rádiové siete

Systém zabudovaných a prenosných staníc do sieti pre vytvorenie rádiových spojení medzi užívateľmi. Zabezpečujú frekvenčné pásma na digitálne a analógové signály.

Rozhlasové a televízne vysielacie siete

Rozmiestnené televízne a rozhlasové vysielače prenášajú programy, relácie v stanovenej kvalite. Podľa pokrytia územia ich delíme na národne, regionálne a medzinárodne. Na základe prenosu signálu rozdeľujeme rozhlasové a televízne siete na zmiešane, digitálne a analógové.

Pokračovať v čítaní

Kybernetika je budúcnosť

Vedci veria, že kybernetika je budúcnosť. Snažia sa vyvíjať robotiku a umelú inteligenciu, aby pomohli životu ďalšej generácie. Je pravda, že kybernetika je za správnych podmienok pre ľudstvo neškodná? Ponorme sa do tejto témy a spoznajme názory odborníkov.

kybernetika

Umelá inteligencia ako naša budúcnosť

Alan Turing, slávny britský kryptograf a matematik, sa po prelomení kódu Enigmy zamyslel nad otázkou, ktorá zmenila budúcnosť: „Vedia stroje myslieť?“ Dnes je informatika na úplne inej úrovni, ako to bolo za čias Alana Turinga, kde sa matematici zaoberali ešte len šifrovaním a kryptografiou. Moderná informatika je zahrnutá v kybernetike – rozsiahlom vednom odbore, ktorý sa zaujíma o komunikáciu v dynamických systémoch. Kybernetika sa delí na 3 vetvy: teoretickú, aplikovanú a experimentálnu. No a umelá inteligencia, o ktorej sa vedie mnoho diskusií a špekulácii, je v aplikovanej časti. Čo si experti na umelú inteligenciu myslia o našej budúcnosti? Jedni tvrdia, že umelá inteligencia zefektívni priemysel a povedie ľudstvo do novej éry.

Umelá inteligencia ako potencionálna hrozba

Druhá skupina varuje. Myslia si, že rozvíjanie kybernetiky bude mať za následok stratu rovnosti, nedostatok pracovných miest a dokonca aj úpadok spoločnosti. Sám Stephen Hawking vyslovil obavy o budúcnosti ľudstva. Vyhlásil, že pre človeka je nebezpečné zostrojiť umelú inteligenciu, ktorá by sa s jeho inteligenciu mohla rovnať, alebo ju dokonca predstihnúť. Je to naozaj tak čiernobiele? „Pew Research Centrum“, ktoré sa vyhlasuje za nezaujatého poskytovateľa informácii o problémoch týkajúcich sa našej spoločnosti, vykonalo v tomto ohľade anketu. Výsledok bol vyrovnaný. Po sčítaní, 52% hlasovalo za optimálny vývoj a bezproblémovú implementáciu robotov do každodenného života, a zvyšok 48% považovalo robotiku za potenciálnu hrozbu. Všetci z hlasujúcich sa zhodli v jednej skutočnosti, a to: výroba a vylepšovanie robotov v nasledujúcich dekádach poletí astronomickou rýchlosťou.

Informatika a kybernetika

Nie je to nič prekvapujúce, keďže informatika je jednou z hlavných vied súčasnosti. Nezabúdajme, umelá inteligencia nie je len o robotoch, ale aj o ostatných podporných programoch. Kybernetika zahŕňa aj online vyhľadávanie, nakupovanie cez internet, komunikáciu v sieťach a mnoho ďalších funkcií. Veda robí pokroky. Pred sto rokmi sa v domácnostiach zavádzala elektrina a ľudia sa ju snažili pochopiť. Dnes je to umelá inteligencia a jej komplexnosť, ktorá nás ohromuje a nenecháva na pochybách, že ide o jednu z najsilnejších stránok vedy.

Pokračovať v čítaní

Programovacie jazyky

Človek je jediný, kto dokáže dokonalo prispôsobiť okolie svojim potrebám. V priebehu desaťročia sa náš život podstatne zmenil. Lekárstvo sa posunulo na vyššiu úroveň, objavili sa mnohé vynálezy a informačné technológie nabrali na efektivite.

programovanie

Python

Všetci si uvedomujeme, ako nás ovplyvňujú technológie a ako pomáhajú pri riešení problémov –  či ide o úlohy, s ktorými si nevieme poradiť, alebo o efektívnejšiu prácu. Vďaka ich vplyvu sa programátori stali dnešnou elitou. Preto sa každému zíde nazrieť do sveta počítačov a zoznámiť sa s programovaním. Najpoužívanejším programovacím jazykom je Python. Poskytuje jednoduchú syntax, ktorá predstavuje súbor pravidiel definujúce všetky kombinácie symbolov. Je to ako syntax v našom jazyku, kde predpísané pravidlá stanovujú stavbu „viet“. Vzhľadom na to, že syntax Pythona je jednoduchá, stal sa široko obľúbeným a vyučuje sa aj na stredných školách. Pre každého programátora je Python odrazovým mostíkom do sveta programovania. Nevýhodou Pythona je slabé uplatnenie na mobilných zariadeniach a o niečo pomalšia efektivita oproti vrstovníkom C a C++.

JavaScript

Ďalším programovacím jazykom, ktorému sa podarilo prispieť k zdokonaleniu a zjednodušeniu programov, je JavaScript. Požíva sa najmä na tvorbu webových stránok. Ide o objektovo orientovaný jazyk, čo znamená, že vo svojej implementácii využíva objekty a ich vlastnosti. Interakcia definovaných objektov vytvára výsledný program. Programátor, ktorý sa chce venovať problematike stránok, musí ovládať JavaScript. Príklad na objektovo orientovaný jazyk máme za sebou, ďalej sa pozrime na štruktúrovaný jazyk. Podobne ako objektovo orientované aj štruktúrované jazyky sú podskupinou tej istej triedy – imperatívnych programovacích jazykov. Imperatívne jazyky využívajú algoritmy, ktoré chápeme ako sekvencie kódov na vykonanie úloh. Štruktúrovaný jazyk, hoci patrí k imperatívnym jazykom, rieši programátorské problémy iným spôsobom ako objektovo orientovaný. Definuje presné poradie príkazov a funkcií, ktoré tvoria jadro programu. Nespolieha sa na objekty tak, ako objektovo orientovaný jazyk. V niektorých situáciách sa hodí uprednostniť objektovo orientovaný pred štruktúrovaným, inde to môže byť naopak. Všetko závisí na samotnom programe. Najznámejší štruktúrovaný jazyk, ktorý sa dnes široko používa, je jazyk C. Programovanie sa vývojom technológii zjednodušilo a začínajúci programátori tak môžu ľahšie pochopiť komunikáciu s počítačmi. Je pre nás výhodou, že sa upustilo od programovania pomocou strojových kódov a začali sa používať zrozumiteľné programovacie jazyky.

Pokračovať v čítaní

Umelá inteligencia

Sú umelé inteligencie a moderné technológie potrebné pre ľudí a spoločnosť?  Vieme odhadnúť, čo sa stane keď umelá inteligencia bude 100 x múdrejšia ako ľudská? Zabezpečíme harmóniu medzi bezpečnosťou a modernizáciou?

umela inteligencia

Nové technológie tisícročia

Veľa otázok na ktoré sú v odborných a vedeckých kruhoch rôzne odpovede.  Zavedenie umelej inteligencie a technológií majú základne, veľkolepé postavenie v napredovaní veľkých priemyslov.  Pre napredovanie ukazujú zvýšené ekonomické zisky, konkurencia a ochranná životného prostredia.  Pomáha nám zrýchlený život inovácií dostatok pre pokojný život? Veľa ľudí vo svete ma obavy pred nezamestnanosťou, kde ľudskú prácu nahradia vyspelé technológie.  Veľa odborných štúdií poukazuje na nárast robotizovania a technológie vo všetkých priemysloch. Roboty využívame pri striekaní náterov, úprava materiálov a zváranie, obsluhovanie strojov.  

Technológie motorov a procesorov

Do tejto kategórie musíme zaradiť nové technológie motorov, elektrospotrebičov a inteligentných procesorov. Zahŕňajú úsporu času a vylepšujú výrobné náklady.  Začiatočné náklady sú vysoké, ale z dlhodobého hľadiska úsporne. Moderné technológie  a roboty nepotrebujú výplatu, nemusíte platiť odvody a nechodia na PN.  Najviac priemyselných robotov využívame v automobilovom a elektrotechnickom priemysle.  Umelá inteligencia prináša do budúcnosti veľa príležitosti, rozvoja ale ja rizika. Vytvoríme umelú a dokonalú inteligenciu, ktorá zničí ľudstvo alebo vyvinie najdokonalejší vírus? Na tieto otázky nám zodpovie asi málo odborníkov a vedcov.  Veľmi známy fyzik Stephen Hawking upozorňoval, že nevieme predvídať ako bude pracovať inteligencia vysoko prevyšujúca ľudstvo.

Dokonala inteligencia

Inteligencia si potom bude vedieť vylepšovať sama seba, ešte v lepšom a dokonalejšom vydaní.  Predstavte si, že umelá inteligencia začne manipulovať voľby, politikov, finančne trhy, internet, vytvorí najmodernejšie robotické a biologické zbrane.  Na druhej strane ukončí chudobu a vojny.  Ľudstvo musí nájsť spôsob ako sa správne chrániť a pevne ovládať umelú inteligenciu, kde všetko ma svoje dobré a možne zle stránky.  V dnešnej modernej, uponáhľanej  a rýchlej dobe sa vyspelej technológii a umelej inteligencie nevyhneme.

Pokračovať v čítaní