Americká spoločnosť, ktorú v roku 2016 založil spolu s tímom siedmich inžinierov podnikateľ a investor Elon Musk je Neuralink. Jej zameranie sa týka vývoja implantátov, ktoré umožňujú komunikáciu medzi mozgom a elektronickými zariadeniami.
Technológia Link
Základom, od ktorého sa odvíjajú všetky zariadenia od spoločnosti, je implantát Link. Jeho priemer je zhruba dva centimetre a hrúbka 8 milimetrov. Jedná sa tak o malé a šikovné rozhranie medzi ľudskou mysľou a počítačom, ktoré dokáže dekódovať impulzy v mozgu. Následne ich prenáša do digitálnej podoby a tieto digitálne impulzy vyvolajú komunikáciu s mobilom alebo počítačom. Neuralink používa sadu 1024 tenkých elektrónových vlákien, ktoré zaznamenávajú aktivitu neurónov. Obsahuje dobíjateľnú batériu, ktorá sa bezdrôtovo nabíja pomocou induktívnej nabíjačky. Vďaka tomu je používanie čipu pohodlné v akomkoľvek prostredí. Disponuje aj sadou integrovaných obvodov, ktoré pozostávajú zo senzorov a procesorov, schopných efektívne spracovávať dáta v reálnom čase.
Implantácia čipu
Implantácia čipu od spoločnosti je náročný chirurgický zákrok, ktorý si vyžaduje precíznosť. Vykonáva ho preto špeciálne navrhnutý robot od spoločnosti, ktorý bol vybavený najnovšou technológiou. Dokáže zaviesť elektródové vlákna do mozgu s presnosťou na mikrometre. Ak by podobný čip implantoval chirurg, mohlo by ľahko dôjsť k poškodeniu tkaniva. Noland Arbaugh je prvým človekom, ktorý podstúpil tento zákrok. Stalo sa tak v januári roku 2024 a ide tak o prvé úspešné implantovanie mozgového čipu. Jeho skúsenosť je nadmieru pozitívna, vďaka čipu sa vie venovať aktivitám, pri ktorých mu predtým prekážalo jeho telesné postihnutie. Spomenul, že dokáže hrať šach, učiť sa cudzie jazyky alebo si púšťať videá pomocou mysle.
Neurologické choroby
Použitie Neuralinku sa v súčasnosti zameriava na zdravotne znevýhodnených ľudí. Patria sem najmä ľudia, ktorí majú ochrnuté končatiny a nevedia tak vykonávať bežné aktivity. Spoločnosť si však vytvorila do budúcna aj plán pre ľudí, ktorí trpia Parkinsonovou alebo Alzheimerovou chorobou. Možné je, hoci sa jedná len o špekulácie, aj integrovanie čipu pre zlepšenie kognitívnych schopností a integráciu umelej inteligencie do ľudskej mysle. Ak technológia dostatočne pokročí, mohlo by sa používanie týchto čipov javiť ako výhodná investícia pre tých, ktorí si to budú môcť dovoliť.
Obavy a etické problémy
Používanie podobnej technológie však prináša aj mnohé riziká. Je bezpečné dlhodobé používanie takého prístroja? Neexistuje na to jednoznačná odpoveď, keďže nikto nepoužíval tieto čipy dlhodobo. Nevieme preto s istotou zaručiť, či do určitej miery neovplyvnia fungovanie mozgu. Ďalším rizikom je krádež súkromných dát. Všetci sme už niekedy počuli o hackerských útokoch. Čo ak sa ale podobný útok vykoná na implantovanom čipe? Možno sa to zdá nereálne, že by útočníci mohli pristupovať k vašim myšlienkam, no ak technológia zásadne pokročí a prinesie nám nové možnosti, mohla by sa aj táto hrozba stať skutočnou. Nie je ešte známe, ako by sme sa dokázali chrániť pred takýmito útokmi.
Technológie, ktoré ešte nedávno patrili do sci-fi, sa dnes stávajú skutočnosťou. Stávame sa svedkami vzostupu technológie BCI (Brain-Computer Interface), ktorá by mohla radikálne zmeniť spôsob, akým sa v medicíne liečia paralýzy, Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba. Možno sa dožijeme aj toho, že podobné čipy nám budú zlepšovať kognitívne schopnosti a pomáhať pri samotnom myslení.
Čítane: 1442 x
