Ľudia odjakživa túžia získať odpovede na otázky, ktoré súvisia s ich existenciou. Každý vedecký pokrok, nech je akokoľvek malý, je pre nás vzrušujúcou novinkou. Pozornosť vedcov a laikov dnes zaujal svetoznámy ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý by po niekoľkých desiatkach rokov mohol ozrejmiť aj samotnú podstatu vesmíru.
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba je kozmický ďalekohľad, ktorý sa vyvinul v rámci spolupráci NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej kozmickej agentúry. Hnacou silou pre výrobu tohto technologického divu a jeho vyslanie do vesmíru, bola túžba po poznaní. Vieme, že vďaka konečnej rýchlosti svetla, čím ďalej je od nás nejaký vesmírny objekt, tak tým ho vidíme vo vzdialenejšej minulosti. Vedecká komunita tak zostrojila ďalekohľad, ktorý dokáže zaostriť aj na tie najvzdialenejšie vesmírne objekty. Takto získame možnosť nahliadnuť do počiatkov vesmíru. Stálo to však obrovské úsilie. Po 30 rokov nekončiacej sa driny a 10 biliónov dolárov, ktoré sa investovali do techniky, sa ho koncom roku 2021 podarilo vyslať do Slnečnej sústavy. Zaujíma vás, aké objavy čakáme od tohto vesmírneho ďalekohľadu?
Spoznávanie ranných galaxií
Vďaka svojmu dosahu a ostrosti, je tento teleskop často označovaný ako stroj času. Aby mohol pozorovať tie najstaršie hviezdy, musel svoje kamery prispôsobiť na zachytávanie infračerveného svetla. Prečo práve infračervené? Stručnou odpoveďou je, že rozpínanie vesmíru naťahuje dĺžku svetla – a svetlá s najdlhšou vlnovou dĺžkou spadajú práve do infračerveného spektra. Je to jediný spôsob, ako vidieť prvé galaxie a hviezdy. Objavy z tejto oblasti by mohli vniesť svetlo na vznik vesmíru, ktorý je obklopený samými záhadami.
Podrobnejšie preskúmanie galaxií
Spomínané infračervené svetlo má ešte ďalšiu výhodu. Zrejme poznáte slávnu fotku Stĺpy stvorenia, ktorú zachytil Hubblov ďalekohľad. Záber to bol naozaj povznášajúci, no problém bol, že Hubblov ďalekohľad nedokázal preskúmať vnútro a pozadie týchto pilierov. Svetlo z hviezd, ktoré sa nachádzali za piliermi, zakrýval vesmírny prach. Pre teleskop Jamesa Webba, ktorý disponuje infračervenými kamerami a senzormi, však prach nie je žiadnou prekážkou. Práve vďaka infračervenému svetlu dokáže nahliadnuť aj cez všadeprítomný vesmírny prach, a preskúmať tak mnohé nepolapiteľné hviezdy.
Hľadanie mimozemského života
Všetko, čo sme spomenuli, bolo nepochybne fascinujúce. James Webb však zohráva aj ďalšiu úlohu, ktorá sa snaží nájsť odpoveď na tú najpálčivejšiu otázku súčasnej vedy. Existuje mimozemský život, hoci aj v primitívnej podobe? James Webb má nainštalovaných hneď niekoľko kamier a spektroskopov, ktoré pomáhajú určiť, či sa na planéte vyskytuje život. Ako to funguje? Svetlo, ktoré prichádza z hviezd a vstupuje do atmosféry planéty sa láme a mení v závislosti od chemického zloženia tejto atmosféry. Úlohou spektroskopov je tak zachytiť svetlo, ktoré bolo poznačené prechádzaním atmosférou, a pozrieť sa, ako sa pozmenilo. Chýbajúce články v spektre svetla naznačujú, aké chemické prvky sú prítomné v atmosfére pozorovanej planéty. Ako však vieme, niektoré zlúčeniny v prírode samovoľne nevznikajú, a preto ak by sme v atmosfére našli stopy podobných zlúčenín, tak je vysoká šanca, že sa na danej planéte vyskytuje mimozemský život. Je naozaj úchvatné, že sme dokázali vymyslieť postup, ako z diaľky tisícich svetelných rokov dokážeme určiť, či sa na nejakej planéte nachádza život. Stephen Hawking, Albert Einstein, Alan Guth alebo Roger Penrose, to je len krátky a neúplný zoznam osobností, ktoré posunuli ľudské poznanie o krok vpred. Tie najväčšie objavy nastali vďaka prínosom podobných velikánov, ktorí žili pred nami. Oceňme preto technologický pokrok, ktorý umožnil zostaviť dosiaľ najlepší vesmírny ďalekohľad v dejinách ľudstva!
