Málokto z nás si dokáže predstaviť život bez počítačov a jeho nasledovníkov: mobilov, tabletov a iných inteligentných zariadení. Počítačová technika je jedným z najväčších triumfov našej spoločnosti, a preto si zaslúži, aby sme venovali pozornosť jej vývoju.
Elektrónkové počítače
Počítače prvej generácie boli stroje obrovských rozmerov. Často išlo o pracovné stanice, ktoré zaberali celé miestnosti a obsluhovali ich aj desiatky ľudí. Napriek svojej veľkosti boli pomalé a disponovali nedostatočnou pamäťou. Primárnym komponentom, ktoré tvorilo jadro týchto počítačov, bola vákuová elektrónka. Jednalo sa o krehkú sklenenú banku, ktorá viedla elektrický prúd za prítomnosti vákua. Vstup sa do týchto počítačov zadával diernymi štítkami – médiom vyrábaného z kartónu, na ktorom sa programy kódovali dierami. Buďme radi, že prvú generáciu máme za sebou! Programovanie v tejto dobe bolo náročné a zdĺhavé, keďže operačné systémy neexistovali a informatici sa museli orientovať v strojovom jazyku, ktorý využívali priamo počítače. Nehovoriac o tom, že aj programovanie pomocou diernych štítkov bolo náchylné na mnohé chyby.
Tranzistory
V nasledujúcich šesťdesiatych rokov nastal výrazný posun. Namiesto veľkých a neefektívnych elektróniek, sa v počítačoch druhej generácie začali používať nové polovodičové súčiastky – tranzistory. Zdokonalilo sa aj programovanie, pretože na pomoc prišli prvé symbolické jazyky. Tie zjednodušili tvorbu a analýzu programov, a vytvorili tak pomyselný mostík medzi jazykom programátorom a počítačov. Najznámejšie jazyky, ktoré sa v tomto období uplatnili a pomohli napredovať v softvérovom vývoji, boli Fortran, Cobol a Algol.
Integrované obvody
Tranzistory sa preukázali, ako efektívna náhrada elektróniek. Problémom, ktorý trápil technikov a informatikov tej doby, však bolo, ako ich umiestniť takým spôsobom, aby zmenšili veľkosť dovtedy obrovských počítačov. Riešením sa stali pokrokové integrované obvody. Boli to komponenty, ktoré na svojich malých kremíkových čipoch integrovali obrovské množstvo tranzistorov a registrov. Počítače sa vďaka nim mnohonásobne zmenšili a náklady na ich konštrukciu sa radikálne znížili. Zmena nastala aj pri zadávaní vstupu a programovaní. Dierne štítky sa prestali používať a nahradili ich klávesnice, ktoré poskytovali lepší používateľský prístup. Vyvíjali sa tu ďalšie programovacie jazyky, ako bol Basic alebo Pascal.
Osobné počítače
Štvrtá generácia predstavila revolúciu v podobe mikroprocesorov. Umožnila riadenie počítača jednou ucelenou, vysoko efektívnou jednotkou. Vďaka vzniku mikroprocesorov, sa objavili ďalšie významné hardvéry, bez ktorých by sme si dnešné počítače asi ťažko dokázali predstaviť. Patrí k ním pamäť s náhodným prístupom, známa aj pod skratkou RAM. Okrem iného sa tu začali používať aj prvé počítačové myši. Náklady na konštrukciu počítačov sa znížili do takej miery, že sa stali široko prístupné aj pre verejnosť. Ale ak chcete overenú kvalitu a získať finačnú úsporu môžete si kúpiť aj repasovaný notebook . Vyvíjali sa tu najznámejšie programovacie jazyky vysokej abstraktnej úrovne, ako sú Java, Python alebo JavaScript.
Umelá inteligencia a kvantové počítače
Posledná generácia, ktorá siaha do našej súčasnosti, odštartovala tvorbu neurónových sietí, simulujúcich spracovávanie dát podobným spôsobom ako naše ľudské mysle. Podarilo sa už vytvoriť mnoho komplexných programov, ktoré dokážu rozpoznávať hlas, odporúčať ľuďom relevantné produkty, alebo dokonca vznikli aj konverzační roboti. Príkladom je svetoznámy ChatGPT, ktorého azda netreba predstavovať. Významným pokrokom v súčasnej generácii by mohli byť aj kvantové počítače, ktoré majú kapacitu mnohonásobne urýchliť výpočtovú dobu.
Počítače sa stali neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Podnietili vývoj v mnohých oblastiach vedy, ako je biológia, geografia, chémia alebo meteorológia. Využitie dnešných počítačov je naozaj všestranné. Preto sú predmetom systematického skúmania a inovácii, ktoré sa každým rokom snažia zdokonaliť ich výpočtovú techniku.
